Média, besedy a workshopy.
Korálková ríša v médiách
Teleráno 8. augusta 2025
TV Ružinov
Literárny týždenník
Beseda s čitateľmi - Piešťany 2025
Beseda s deťmi zo Základnej školy Brezová v Mestskej knižnici mesta Piešťany
13.11.2025
Na besedu s druhákmi a tretiakmi určite budem dlho spomínať. V nádhernej Mestskej knižnici mesta Piešťany sme sa spoločne ocitli v Korálkovej ríši. Deti ma príjemne potešili svojou inteligenciou, znalosťami, spôsobom vyjadrovania, ale aj veľmi kultivovanou komunikáciou s pani učiteľkou a medzi sebou navzájom, príjemným adekvátnym sebavedomím a otvorenosťou. Proste paráda!
Veľa sa hovorí o rozptýlenosti, nesústredenosti a nezáujme. Nič z toho v Piešťanoch na besede nebolo. Práve naopak. Živý záujem, vtipné momenty, zmysluplne strávený čas.
A keďže kniha Korálková ríša nie je len nezáväzným čítaním, ale nabáda k rozvoju fantázie, k dobrým medziľudským vzťahom, vzťahu k prírode, zvieratám, ale aj ku kreativite, besedu sme obohatili o workshop.
Deti boli úžasné! Vrhli sa do tvorby s plným nasadením a záujmom. Vytvorili úžasné náramky plné fantázie a hravosti. A nebyť toho, že mali ďalší školský program, tak tam možno korálkujeme doteraz.
Veľká vďaka patrí pani riaditeľke Galovej z Mestskej knižnice mesta Piešťany, úžasným tretiakom zo Základnej školy Brezová a ich pani učiteľke Ševcovej. Bol to naozajstný zážitok!
Foto: Yvonne Nico
Beseda s deťmi zo Základnej školy Citadela, na Zochovej ulici v Bratislave
20.11.2025
Na deťoch je úžasných veľa vecí, ale hlavne otvorenosť, "čisté" a úprimné uvažovanie, ich optika, ale aj odvaha povedať čo si naozaj myslia. Ale čo ma neustále veľmi príjemne prekvapuje, je aj ich rozhľad, inteligencia a záujem o nový pohľad, myšlienky, či názory.
Aspoň taká bola doteraz moja skúsenosť na besedách v Mestskej knižnici mesta Piešťany s tretiakmi zo Základnej školy Brezová a s prvákmi a druhákmi na Základnej škole Citadela v Bratislave. Aj deti na ZŠ na Zochovej ulici zaujala hlavná hrdinka knižky, prváčka Natálka, ktorej fantázia je skutočne obdivuhodná, ale aj rozbláznené korálky, ktoré sa svojimi výmyslami často podobajú na tie detské.
Spontánne, veselé, inšpirujúce – to sú besedy s deťmi. Zvedavé otázky, čistá energia, perfektný feedback pre autora. Už sa teším na ďalšie v roku 2026!
Foto: J.Strelecký
Beseda s deťmi zo Základnej školy Odborárska 2 v Knižnici Bratislava – Nové Mesto
2.3.2026
Sú korálky a ozdoby len pre dievčatá a ženy? Čo myslíte? Tak toto bola jedna z mnohých otázok na besede s deťmi ku knižke Korálková ríša. Čo myslíte, čo odpovedali? Asi tipujete správne. Väčšina sa priklonila k názoru, že ozdoby sú rovnako pre ženy, ako aj pre mužov. Ale predsa sa našli niektorí, ktorí prisúdili svet šperkov a zdobenia sa len ženám. Preto som si pre deti pripravila názornú ilustráciu a niekoľko informácií o histórii zdobenia sa.
A keďže, a to je historická pravda, sa v dejinách ľudstva oveľa častejšie, intenzívnejšie a dlhodobejšie viac zdobili muži, vybrala som dva príklady: egyptského faraóna Tutanchamóna (1343 – 1324 pred našim letopočtom) a bojovný národ Vikingov (8 – 11.storočie). A detaily hovoria za všetko. Tutanchamónove zlaté ozdoby vážili kilogramy a hovorí sa, že keď bol takto“ vyfešákovaný“, nezdvihli by ho ani dvaja silní muži (to sa dá teraz ťažko overiť, ale istý obraz to dáva). A aká hláška od detí padla ako odpoveď na moju otázku: prečo si myslia, že Vikingovia - drsní muži, bojovníci, moreplavci a obchodníci, sa zdobili náramkami, náhrdelníkmi a ďalšími šperkami? Detský humor nesklamal. A ich odpoveď? No predsa aby machrovali!
Ale na besede, okrem čítania, sme sa rozprávali aj o tom, prečo je lepšie čítať knižky, nielen neprestajne sledovať mobil, prečo je fantázia dôležitá, o tom, aké skvelé je čítať spoločne s rodičmi a starými rodičmi a o mnohých ďalších veciach. Príbeh Tanec, ktorý všetko vyriešil deti zaujal aj svojím posolstvom, že mnohé spory a nezhody sa dajú riešiť netuctovo a mierovo. Ako? To už je v knihe Korálková ríša...
Foto: Yvonne Nico
Beseda so žiakmi 1.B triedy Základnej školy Kysucká v Mestskej knižnici v Senci.
28.4.2026
„Čo by ste si priali, ak by ste mali čarovnú korálku?“ – opýtala som sa detí na besede v Senci. Odpovede boli zaujímavé a veľmi otvorené – súrodenca, psíka, byť stále so svojimi kamarátmi a mnohé ďalšie. Určite aj my dospelí by sme si občas čarovnú korálku priali.
Na besede v Senci ma fascinovalo, že prváci si už celé knihy dokážu sami prečítať a pravidelne čítajú, radi objavujú nové a nové príbehy, chvíľky s knihou si intenzívne užívajú.
Prekvapila ma, pozitívne, aj ich schopnosť koncentrovať sa na príbeh knihy (vidno, že čítajú), ich hravosť a zvedavosť.
Beseda prebiehala v Mestskej knižnici v modernom Mestskom kultúrnom stredisku. Priestory knižnice sú určite lákadlom nielen pre dospelých, ale aj deti.
Podpisovanie kartičiek ku knihe Korálková ríša (aj s osobným venovaním na záver besedy) je vždy občerstvujúce a je to priestor pre krátke, ale veľmi zaujímavé pokračovanie dialógu s deťmi.
A na záver spoločná fotka – pamiatka na momenty z besedy, ktorá bude deťom pripomínať chvíľky strávené s hlavnou hrdinkou Natálkou a jej čarovnou Korálkovou ríšou, ale bude ich aj inšpirovať na celoživotnej ceste za knižnými hrdinami a príbehmi, ktoré robia náš život pestrejšími...
Foto: Yvonne Nico (autorka vizuálu knihy Korálková ríša).
Beseda so žiakmi 1.C, 1.D a 2.A triedy Základnej školy Bernolákova 16 v Košiciach
Čitateľský festival Rozčítajme Košice organizovaný Knižnicou pre mládež mesta Košice
22.5. 2026
Pamätáte sa ešte na vôňu triedy, atmosféru či pocity, keď ste prvýkrát začali chodiť do školy a časť vášho malého škôlkárskeho ja sa potichu vyparila niekam medzi prezuvky, písanky a veľké školské tašky?
Na vôňu školskej jedálne, pošťuchovačky v šatni, bláznenie sa cez prestávky?
Presne toto sa mi vracia počas besied s deťmi na základných školách. A naposledy ešte o trochu silnejšie v rámci nádhernej akcie Rozčítajme Košice, ktorú fantasticky zorganizovala Knižnica pre mládež mesta Košice.
V piatok 22. 5. 2026 sa po košických školách rozpŕchlo 16 pozvaných slovenských autorov detských kníh – a spolu s nimi aj príbehy, fantázia, smiech.
Ja som sa ocitla na ZŠ Bernolákova 16, kde ma čakali prváci z 1.C, 1.D a druháci z 2.A spolu s pani učiteľkou Sopkovou a jej kolegyňami. A úprimne? Stačilo vojsť do triedy a bolo jasné, že tam vládne presne ten typ atmosféry, kde sa deti môžu smiať, tvoriť, snívať a byť samy sebou.
Prišla som medzi nich spolu s Natálkou z Korálkovej ríše a zrazu sme boli všetci jednou nohou v čarovnom svete korálok. Rozprávali sme sa o fantázii, o príbehoch ukrytých v malých veciach a tiež o tom, prečo je dôležité snívať.
Najlepšie na stretnutiach s deťmi je ich absolútna bezprostrednosť. Žiadne dlhé „vážená pani spisovateľka“…
Deti jednoducho skočia rovno do deja. Trošku si vás "prelustrujú" odkiaľ ste, či sa naozaj volám Lenka, lebo aj mamina drobnej dievčinky sa tak volá, a čo je vlastne umelecké meno a ako taká kniha vôbec vznikne a veľa ďalších, absolútne nevykalkulovaných otázok sa na vás bez varovania vyrúti ako japonský rýchlovlak Shinkanzen.
A potom príde moment, keď si uvedomíte, že deti nepotrebujú dokonalosť. Potrebujú fantáziu, pozornosť, úsmev a pocit, že ich svet dospelých na chvíľu berie vážne.
Ja som si domov odniesla obrovský úsmev, kopec energie a pocit, že detský svet je stále tým najfarebnejším miestom na svete.
Fotografie: Vivienne Strelecka a Tobias Bomm
Zobraziť menej
Beseda s deťmi a ich rodičmi v Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave v rámci Prázdninového Superklubu
14.7.2026
Horúce leto láka skôr na kúpaliská či do chládku pod vysokými stromami. Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave síce kúpalisko neponúka, ale o to krajšiu záhradu s príjemnými miestami pod korunami stromov a ešte čosi navyše. Celé leto tu pre deti a ich rodičov beží akcia Prázdninový superklub. A Korálková ríša nemohla odmietnuť pozvanie. Nielen, že sme sa porozprávali o knihe a hlavnej hrdinke Natálke, o svete koráliek a ich tajomstvách, ale aj o čítaní, fantázii a kreativite. Prečítali sme si aj príbehy s názvom Olé! a Pyšná korálka. Každý si odniesol čarovnú korálku aj vymaľovánky.
A čo by to bolo za stretnutie bez fotografovania? Samozrejme, všetko sme poctivo zdokumentovali. Lenže tentoraz sme neboli jediní.
Na konci besedy za mnou prišla milá dievčinka s nádherným menom Margarétka. V štýlovom klobúčiku, so slnečnými okuliarmi a mobilom pevne v ruke pôsobila ako skutočná profesionálka. Poprosila ma o spoločné selfie. Také pozvanie sa predsa neodmieta! Mám pocit, že z nej raz vyrastie skvelá fotografka. A keďže selfie sú zjavne nákazlivé... o chvíľu sa pridali aj ďalšie deti.
Prázdninový Superklub v Trnave dopadol na jednotku. Prajem všetkým deťom, aby si užili nielen zvyšok prázdnin, prečítali veľa kníh, na ktoré nemajú počas roka čas, stali sa pravidelnými návštevníkmi knižníc a s rodičmi „prevetrali“ občas aj kníhkupectvá plné nádherných kníh.
Foto: Yvonne Nico
Korálková ríša oslavuje svoje prvé narodeniny
8.augusta 2026
A hoci kniha nemôže sfúknuť sviečku na svojej torte, ani ústa, ktorými by poďakovala za gratulácie, za jediný rok toho stihla naozaj veľa.
Dostala sa k deťom, ktoré možno dovtedy ani netušili, že z obyčajných korálikov môže vzniknúť celý magický svet. Spája čítanie s tvorivosťou, fantáziu s vlastnými rukami. Bola súčasťou besied, stretnutí, rozhovorov a detských otázok. Putovala z jednej domácnosti do druhej a z jedného príbehu do ďalšieho.
A čo je možno ešte dôležitejšie – pripomínala deťom, že fantázia nie je niečo, na čo treba zabúdať.
Že je v našej moci niečo krásne vymyslieť.
Niečo vytvoriť.
A potom to možno aj naozaj vyrobiť vlastnými rukami.
Práve preto sú prvé narodeniny knihy trochu iné ako narodeniny človeka. Človek za rok zostarne o jeden rok. Kniha môže za rok narásť o stovky nových príbehov, ktoré vznikli v hlavách a srdciach jej čitateľov.
A tak si dnes možno môžeme lahodným džúsom pripiť nielen na jednu knihu, ale aj na všetky deti, ktoré pri jej čítaní snívali, smiali sa, vymýšľali a tvorili.
Pretože kniha pre deti má možno najkrajšie poslanie zo všetkých kníh.
Nemá deťom povedať, aký je svet.
Má ich povzbudiť, aby si dokázali predstaviť, aký ešte môže byť.
A tak dnes Korálkovej ríši želám všetko najlepšie k prvým narodeninám.
Nech ešte dlho putuje medzi deťmi, nech otvára dvere do fantázie, nech provokuje zvedavosť, nech spája generácie a nech v malých hlavách zapaľuje tie nádherné iskričky, z ktorých raz vznikajú veľké nápady.
Veď jeden rok je v živote knihy možno iba okamih.
Ale niekedy aj jeden jediný rok stačí na to, aby začal vznikať celý detský vesmír.
Foto: Yvonne Nico, Vivienne Strelecká, Tobias Bomm
SKLENENÁ ZÁHRADA - Sen alebo skutočnosť?
31.júl 2026
Predstavte si, že sa prechádzate v podvečer v nádhernej záhrade plnej kvetín, stromov, okrasných kríkov. Odrazu sa zastavíte a vaša myseľ je v pomykove.
Je toto všetko reálne, alebo sa mi to sníva? Okrem svietivej zelenej chobotnice, ktorá sa pred chvíľkou vznášala nad vašou hlavou v neďalekej kantíne, sa pred vami zjaví tentokrát v červenej verzii elegantne sa vynárajúca zo zeme. Magnóliový strom, cez deň nežne ružový, sa razantne hlási k slovu v ostrej cyklámenovej farbe. Malý jašter pobehuje veselo po múriku, na ktorý ste si chceli práve na chvíľku sadnúť.
Ale zrak sa nezastaví. Blúdi očarený po záhrade až natrafí na celú kolóniu štíhlych plameniakov. Ich efemérne, jemne farebné telá, sa predvádzajú v celej svojej kráse a v ničom sa nedajú od rastlín zahanbiť. Svetoznáme modelky môžu len ticho závidieť. Neďaleký strom zasa osídlil sebavedomý pavúk a veselo si pradie svoje siete. Obrovský trs snežienok len tak nenápadne pripomenie svoju existenciu, zatiaľ čo slnečnice, pod ťarchou zrelých semien, zvodne skláňajú svoje hlavy popri drevenom plote. A o chvíľu sa už ničomu nečudujete. Napokon prejdete okolo divoko bijúcich sŕdc exotického stromu. Svoje cítite až v krku.
Ste presvedčení, že ste v čarovnej záhrade, kde sa tvary, farby, svetlá, nápady a fantázie prepojili do niečoho nadpozemského, surrealistického a neuveriteľne nádherného. Rozdiely medzi dňom a nocou, medzi realitou a snom, sa vytratili kamsi do neznáma. Pomaly strácate schopnosť vecne reagovať na prostredie, ktoré vás obklopuje a ktoré vás zhltlo ako malinu.
Pokračujete a tu sa blíži náznak, že by to všetko mohlo byť aj reálne. Tabuľa s nápisom Sklenená záhrada. V miernom opojení čítate text, z ktorého vnímate zopár pojmov ako sklo, sklársky majster, Jiří Pačinek, Kunratice u Cvikova... Nedaľeko zbadáte ohnivé červené svetlo, ktoré vás pritiahne ako nočného motýľa k budove s otvoreným oknom. Nesmelo nazriete. Sklárske pece osvetľujú vnútorný priestor plný fascinujúcich nástrojov a predmetov, o ktorých použití nemáte ani šajn. Ale akoby vás celá táto pokojná, ale zároveň dráždivá atmosféra prázdnej miestnosti pevne držala za ruku a vy nemôžete odísť. Ešte chvíľku...Potom zbadáte na vzdialenejšom stole roztvorenú knihu s akýmsi obrázkom. Niekto si tu pri práci čítal, alebo ju tu niekto zabudol? Čo sa to tu vlastne deje?
Foto: Lennie Maxx
Sklenená záhrada, Jiří Pačinek, Kunratice u Cvikova
SKLENENÁ ZÁHRADA – Krásavica zrodená zo skla
1.august 2026
...otázka vás zamestná dlhšie, než ste mysleli. Otvoríte viečka a zrazu ste v trochu inej realite.
Slnko štedro rozhadzuje slnečné lúče navôkol a nevynechá ani dokorán otvorené okno do miestnosti sklárskej hute. Skvele si rozumie s rozžeravenou pecou neďaleko okna. A v tichu, ktoré je bezosporu známkou blížiaceho sa kreatívneho dobrodružstva, ešte stále stojí roztvorená kniha.
Tak to nebol sen... preletí vám myšlienka hlavou. Stále fascinovane stojíte pred oknom. Nemôžete odísť. Cítite, že to najlepšie dnes ešte len príde. A potom prichádza sklársky majster. Pred ním leží otvorená kniha. Na stránke sa usmieva Pyšná korálka – postavička, ktorá sa najskôr narodila v príbehu, potom v ilustrácii a teraz čaká na svoju tretiu podobu. Jiří Pačinek sa pozrie na obrázok a potom na žeravú sklenenú hmotu. Zvolá svoj team a práca sa môže začať.
Do žiary pece vstupuje dlhoročná skúsenosť, neuveriteľná zručnosť a predstavivosť človeka, ktorý dokáže zo skla vytvoriť takmer čokoľvek. Rozžeravená hmota sa pod jeho rukami mení, naťahuje, stáča, rastie. Ešte pred chvíľou bola iba horúcim sklom. Teraz začína mať charakter. Tvar. Pohyb. Dušu. Ste fascinovaní a sledujete, ako sa predstava mení na skutočnosť. Nie kúzlom. Nie náhodou.
Za týmto okamihom je rokmi vybrúsené remeslo, talent, odvaha experimentovať a obrovská pokora pred materiálom, ktorý si nikdy nenechá úplne rozkazovať. Chvíľu sa iba pozeráte, vnímate teamovú prácu, horúčavu sálajúcu z pece, ale aj oheň kreativity. A napadne vás, že práve takto vyzerá okamih, keď sa fantázia stretne s umením.
Zrazu už neviete, kde sa končí rozprávka a začína realita. Možno je to však úplne jedno. Pretože niektoré sny jednoducho potrebujú, aby im niekto otvoril dvere. A potom sa už môžu stať skutočnosťou.
Krehká krása je taká intenzívna, že sa jej všetci takmer boja dotknúť. Pyšná korálka v prvom momente dovolí len rukám majstra pohIadiť jej bledoružovú tváričku. Naplnení týmto spektakulárnym výjavom sa v duchu spokojne usmejete. Podobne ako sklársky majster Jiří Pačinek a autorka knihy Lennie Maxx. Ešte zopár fotografií a obdivných pohľadov.
Jiří Pačinek a jeho umelecké dielo – Pyšná korálka – vstúpili do rodiny Korálkovej ríše. Sú už našou súčasťou navždy. A tak ako sa priatelia, aspoň občas navštívia, tak nás aj umelec, sklár Jiří Pačinek pozýva k sebe. Do jeho nádhernej, snovej Sklenenej záhrady v Severných Čechách, do Kunratíc u Cvikova. A nielen to, na vlastné oči môžete vidieť ako vznikajú nádherné sklenené plastiky, ako vyzerajú sklárskej pece, ako „tečie“ horúce sklo, ako ho dokážu šikovné ruky skrotiť a vytvoriť nádherné umelecké diela. A keď už tam budete, určite prestanete rozmýšľať, čo je realita a čo sen. Pretože oboje sa tu snúbi v dokonalej symbióze.
Foto: Lennie Maxx a Ján Strelecký
Akú moc má čarovná korálka?
Na konci každej besedy o knižke Korálková ríša čaká na deti malé prekvapenie.
Každé dostane odo mňa darček v podobe čarovnej korálky. Nie preto, že by som ju predtým začarovala. Nemám čarovnú paličku a, úprimne, ani neviem, kam by som ju pri cestovaní s knihami zmestila. Je čarovná z iného dôvodu. V prvom rade je príjemnou spomienkou na naše stretnutie s knihou Korálková ríša. Ale aj novým poznaním, že kúzlo korálke môže dať každé dieťa samo. Raz je čarovná korálka v podobe svietiacej hviezdičky, inokedy veselej figúrky, či ligotajúcej sa gulôčky. Presne tak, ako bývajú sny. Farebné, niekedy divoké a bláznivé, inokedy krásne a svietivé.
Čarovná korálka sa prebudí k svetu vo chvíli, keď do nej vložíme svoj sen. Tajné želanie. Nápad, ktorý sa zatiaľ zdá trochu bláznivý. Alebo odvahu skúsiť niečo nové. Korálka je malá, no sny, ktoré sa do nej zmestia, môžu byť obrovské.
Dnes už svoju čarovnú korálku vlastnia desiatky detí. Ktovie, kde sú a čo práve robia. Možno niektoré z nich už svoj sen potichu premieňajú na skutočnosť. Možno niekto kreslí obrázok, píše príbeh, vyrába svoj prvý náramok, trénuje na súťaž alebo sa jednoducho odhodlal urobiť niečo, čoho sa predtým bál.
A možno má niekto korálku zatiaľ len schovanú v zásuvke. Aj to je v poriadku. Nie každý sen musí okamžite utekať do sveta. Niektoré potrebujú najskôr trochu času.
Veď aj Korálková ríša bola kedysi iba malým nápadom v mojej hlave. A dnes má svojich čitateľov, príbehy, postavičky, dokonca aj sklenenú Pyšnú korálku.
Preto deťom nehovorím, že ich korálka splní všetko, čo si zaželajú. Hovorím im niečo oveľa dôležitejšie: že majú právo snívať, tvoriť, skúšať, pomýliť sa a skúsiť to znova.
A keď im raz niekto povie: „To sa nedá,“ možno sa pozrú na svoju malú korálku a spýtajú sa: „A prečo by sa to nedalo?“
Azda práve vtedy začne jej kúzlo naozaj fungovať.
Možno je čarovná korálka viac než malý darček autorky pre vnímavé deti. Je chvíľou, keď si symbolicky odovzdávame odvahu snívať a vieru, že sny nemusia zostať iba snami.
Foto: Vivienne Strelecká, Tobias Bomm a Lennie Maxx
